Jadran Tour 2017

Dobrá príprava nikdy nie je zlá...

Dá sa povedať, že s prípravou sme začali už v posledný deň nášho baltického tripu (2016). Trochu uzimení sme sa jednohlasne vyslovili za budúcoročný presun do teplejších končín – tak padlo rozhodnutie pre Jadran Tour.  Logistiku vybavoval Marek, za čo mu patrí úprimná vďaka!

Nesmieme zabudnúť aj na Martina Tótha, ktorému patrí veľká vďaka za to, že jeho pričinením máme postarané aj o stravu! Inak, Martin je držiteľ českého rýchlostného rekordu vo windsurfingu.

Zloženie tímu

Šaňo, Laco s Katkou, Marek s Vlaďou, Evka s Valérom, Peťo, Vlado, Jaro s Dadkou

Všetky fotky sú tu. 

1.deň (27.máj, sobota)

Niekto to má rad skôr – Ako stratiť prachy a nestratiť hlavu

Východná vetva gangu vyrazila z Vínneho v predstihu v sobotu. Prvou destináciou bol Siofok na Balatone. Ale cestou, niekde medzi Vínnym a Siofokom, došlo k udalosti, ktorú tu popisujem len tak, ako nám ju prerozprávali na druhý deň a tak, ako som si ju zapamätal a nefabuloval... Niekto (aby som bol veľmi osobný, pomenujem túto osobu náhodnými iniciálkami, napr. M.M.), takže tento niekto M.M. nezatvoril poriadne brašnu a keď to zistil, tak nepatrná čiastka v hotovosti bola doslova fuč. Núdzovú situáciu riešili pohotove: rozhodli sa, že sa vrátia späť a pešo prehľadajú cestu. Samozrejme, že všetci vodiči ich radostne vítali trúbením. Už sa stmievalo, a zdalo sa, že nič z toho nebude, keď naraz pri Mare... sorry, pri M.M. zabrzdil kamión z tromi tureckými vodičmi, ktorí už boli na cestách mesiac a chýbalo im ľudské teplo a prítulnosť... Skrátka, už o polhodinu mal M.M. vo vrecku prachy a nové životné skúsenosti a dobrodružstvo mohlo pokračovať (poznámka: nie všetko, čo bolo uvedené vyššie, zodpovedá skutočnosti).

2.deň (28.máj, nedeľa)

Gang sa stretáva – Maďarské gastrozážitky – Maribor (245 km)

V nedeľu vyrazila aj západná vetva gangu. Tri motorky išli z troch smerov, ale všetci sme sa úspešne stretli v Nových Zámkoch a okolo 9:30 odštartovali spoločný úsek smerom na Balaton.

Trochu sme sa stratili na podchode k maďarskému moru a nechtiac vybehli na diaľnicu, ale tesne pred 12:00 už sme brázdili na motorkách promenádu v Siofoku. Organizovane sa zvítavame s „východniarmi“ a ideme na obed. Ale predtým rozdávame už tradičné tričká s logom, mapou a podobizňou štedrého sponzora – Martina Tótha.

Po 13:00 odchádzame už v kompletnej zostave – smer Slovinsko. Slovinské dedinky vypadajú skoro ako rakúske – všade čisto, pekné trávniky, dokonca aj pivo v krčme stojí skoro tri eura. Prvá zástavka na Slovinsku v nejakej dedinke okolo 16:00, hydratujeme sa nealko pivom (toho ešte vypijeme  hektolitre...) a pochutnávame si na Dadkinom makovníku. Okolo šiestej večer sme v centre Mariboru,

chvíľu riešime parkovanie a čakáme na domáceho, ktorý nás ubytoval v malom a útulnom hotelíku. Máme tu teplú vodu, takmer studenú vodku a iné neresti...  Samozrejme, nasleduje spoločná večera v reštaurácii, kde sa zoznamujeme s Lukášom – ten nás zasväcuje do zvyklostí a tradícií Slovinska (na slovo „kuracina“ máme zabudnúť...).

3.deň (29.máj, pondelok)

Vzbura strojov – Prečo padáme: aby sa sme naučili vstávať – Každý ide svojou cestou (200 km)

Odchod je plánovaný na 9:30. Ráno ešte stíhame raňajky (každý podľa svojich chutí: niekto ide do reštaurácii, kde sme včera večerali, iní zase si pochutnajú v samoobslužnej kaviarničke). Potom sa ešte motáme po meste, ideme sa pozrieť na rieku Dravu, pritom prechádzame cez staré, polorozpadnuté štvrte a túlame moderným centrom (sklo a betón). Ráno už je celkom teplo, takže už tušíme, aké peklo nás čaká cez deň...  Dnešný cieľ – mesto Bled. Trasa beží popri západnej hranici Slovinska s Rakúskom.
Okolo 11:00 máme tradičnú K&K prestávku (kávička a koláčik). Počas nej Šaňo chvíľu bojuje s navigáciu, ktorá nás stále chce viesť dlhšou cestou aj keď skrátka na mape je očividná - nakoniec človek zvíťazí nad technikou a o 11:30 pokračujeme ďalej. Po pár kilometrov je jasné, prečo nás navigácia chcela tvrdohlavo odkloniť – končí asfalt, začína jemný štrk a kľukatá trasa nás vedie cez les a hore kopcom. Hneď na začiatku nás zastavujú policajti (ťažko povedať, čo tam vlastne robia...) ale po krátkej debate môžeme pokračovať. Tvoríme kúdoly prachu a snažíme sa „nahmatať“ cestu. Nakoniec na jednej zo zákrut neudržím mašinu a pekne ju položím, aby si oddýchla. Akurát vtedy mimo prechádza auto, zastavujú sa a ponúkajú pomoc. Ďakujem a posielam ich preč. O chvíľu sa vráti Peťo a spolu dvíhame Tigra na kolesá. Konštatujeme žiadne viditeľné škody a ujmy na zdraví (len škrabnutá noha). Štartujem a o pár stovák metrov sme zase spolu. Schádzame dolu stále po štrkovej ceste, sem tam sa vyskytne asfaltka (ak prechádzame cez dedinu).

 Okolo 14:00 vchádzame do Logarskej doliny, platíme vstupné (5 eur) a po krátkom cestovaní sa zastavujeme pri horskej chate – tu budeme mať obed s pekným výhľadom na okolité hory. Potom sa na polhodinku natiahneme na tráve, kým Šaňo nezavelí... Pred nami Bled a dve možnosti – ísť buď doľava alebo doprava. Doľava je menej km a neznáma cesta (dokonca sú obavy, že budú zase štrkopiesky) a doprava viac km a cesta viac menej istá (odtiaľ sme prichádzali). Prirodzene sa vytvárajú dve frakcie: frakcia sociálnych istôt a frakcia dobrodruhov a každá ide svojim smerom. Ďalej môžem hovoriť len za dobrodruhov – cesta cez Jezersko stala za to...

Všetci sa šťastne stretávame v hoteli Krim v Blede. Rýchlo sa ubytujeme a ideme na jedno chladené čapované... Vlastne na dve... alebo tri? A niekto si odnáša aj pohár na pamiatku s mlčanlivým súhlasom čašníčky. Samozrejme, pivo, ak keď je tekutý chlieb ale nie je všetko. Hotel je prakticky priamo na brehu Blejsko jezero, okolo ktorého sú roztrúsené stravovacie podniky s lákavou ponukou. A tak sme v jednom z nich aj zakotvili... 

4.deň (30.máj, utorok)

V 3 štátoch za hodinu - Do sedla a späť – Triglavský park – Ľubľana (250 km)

Dnes podľa plánu nás čaká asi 250 km do Ľubľany. Samozrejme, že ideme okľukou, aby sme sa dostali do Mangartského sedla a prešli cez Triglavský národný park. Cestou vstupujeme na územia okolitých štátov a to prakticky bez toho, aby sme si to všimli. Niekde na talianskej strane si dávame povestné talianske ristretto (kávička&koláčikJ). Cestou si vychutnávame neuveriteľné výhľady ako napr. toto smaragdové pleso.

 Na Mangart vedie kľukatá a miestami úzka a strmá cesta, ktorá sa tak aj vola – Strmec na Predelu. Prechádzame aj cez niekoľko tunelov v úplnej tme. Niekedy pri pohľadoch dolu sa točí hlava... Mangartské sedlo leží vo výške viac ako 2000 m a považuje sa za najvyššie položenú cestu v Slovinsku.

Okolo 13:00 už sme dolu a pokračujeme, smer – obed (kdekoľvek). Mínujeme Tolmin a už len na Ľubľanu. Na mieste sme pred šiestou večer, v rozkošnom hoteli Radisson Blue Plaze. Tvárime sa nenápadne ale nejde to... predsa len motorkári v hoteli Radisson... udalosť rokaJ. Parkujeme v podzemných garážach, sprchujeme sa a ideme taxíkmi do centra a vyrážame za objavmi. Ideme pozdĺž kanálu, jeden most vypadá presne ako v Benátkach.

 Chvíľu riešime, či pôjdeme na hrad, ale nutnosť ísť pešo niekam do kopca nás poburuje. Okolo 20:00, po krátkom hľadaní, konečne nájdem reštiku, ktorá nám vyhovuje. Potom nasleduje prechádzka nočným mestom, ešte nejaký ten drink a najlepšia jadranská zmrzlina... Tesne pred polnocou sme späť na hoteli.

5.deň (31.máj, streda)

Vidíme more! – Prímorská strava – Pozdĺž pobrežia – Sme „doma“ (380 km)

Po výdatných raňajkách opúšťame pohostinný Radisson.  Dnešným cieľom je mestečko Senj v Chorvátsku, kde máme stráviť dve noci. V určitom okamihu sa naša výprava zase štiepi na dve skupinky: jedna sa rozhodla pre diaľnicu, druhá – pre cestu pozdĺž pobrežia. Ale najskôr sa k tomu pobrežiu musíme dostať a tak ideme (Peťo + Šaňo + Vlado) k Portotroži. O 10:47 vidíme more! Takže ideme správne.

 V Portoroži parkujeme pri promenáde a sadáme na nealko pivo. O chvíľu štartujeme a o 7-8 km  prechádzame hranicu (kontrolujú doklady) a pokračujeme do mesta Poreč  - prvá dlhšia zástavka v Chorvátsku. Poreč vypadá ako typické prímorské mestečko: promenáda, prístavy, lode a loďky, palmy a množstvo reštaurácií, krčmičiek a iných turistických atrakcií.

Parkujeme pri promenáde a zisťujeme že nemáme žiadne drobné na úhradu parkovného (automat). Hľadáme bankomat a nakoniec nám povoľujú parkovať gratisJ. Ideme si pozrieť pešiu zóny s typickým námestím a typickou jadranskou architektúrou. Tu si konečne dávame obed. Ako inak – samozrejme prímorský: polievka s mušľami, ryba s blitvom (guglujte) a víno s krevetovou príchuťou  (to už preháňam). 

Opúšťame Poreč a ideme do vnútrozemia a potom znovu ideme k pobrežiu a takto ideme až do cieľa. Po pravej strane takmer stále vidíme more, ideme cez Plomin, Opatija, Rijeka, Crikvenica (vpravo ostrov Krk), Selce, ...,  a nakoniec Senj (okolo 19:30). Keďže už boli v tom čase naši TIRaci (alebo diaľničiari) ubytovaní, tak sme im volali, aby nás znavigovali. A tak nás Valér počkal na parkovisku na začiatku mesta a „zaviezol“ až k apartmánom BC.

Boli tu aj motorkári z Rakúska. Majiteľ je Rakúšan z Burgenlandu, ktorý tu býva už niekoľko pekných rokov. Na uvítanie dostaneme čapované pivo (máme ho kedykoľvek k dispozícii) ale aj domácu pálenku. Posilnení domácou a inštruovaní majiteľom presúvame sa do downtownu (asi 20 minút od ubytovania), kde hľadáme a nakoniec nachádzame našich kamarátov (aj s kamarátkamiJ). Rozoberáme deň, ukazujeme fotky, popíjame a robíme plány na zajtra. Ale o tom – zajtra.

Slnko aj zapadá...

6.deň (1.jún, štvrtok)

Strč prst skrz Krk – Duševné problémy (sfúknutá duša)  - Plaža za pse

Ráno ideme do lokálnej „Jednoty“ na nákup a robíme si bohaté raňajky (takmer v štýle Radisson). Dnešný program: ostrov Krk. Vyrážame hneď po raňajkách a ideme späť smerom na Rijeku. Pre vstup na ostrov a prechod cez most musíme zaplatiť myto – 21 kún (zhruba 3 €). Plánujeme urobiť okruh, a najskôr ideme na Staru Bašku.

 Tu cesta končí, parkujeme pri mori, hneď je pláž a prímorské krčmičky. Horúčava je neznesiteľná a voda volá... Pre väčšinu ani ježkovia nie sú prekážkou. Po krátkom kúpaní a občerstvení nealko pivom pokračujeme ďalej. Lenže Šaňo má problém, ktorý sa volá defekt (zadná guma). Ale vďaka dôslednej príprave má  všetko (sprej) a bravúrne to zvláda. Presúvame sa na východnú stranu ostrova, do mesta Vrbnik. Nachádzame tak trochu luxusnejšiu reštauráciu s nádherným morským výhľadom a výborným jedlom. Ako dezert nemôžeme vynechať čierne rizoto so zmrzlinou. Na záver pár fotiek a znova v sedle.

Svet je malý - o tom sa ešte raz presvedčíme počas zastavenia, keď nás oslovia dvaja Slováci a po krátkom rozhovore zistíme, že sú Krakovian, kde býva Šaňo...

Stále je teplo ale záchrana je poruke. Je to síce Plaža za pse ale dá sa toJ. Stačí zaparkovať na krajnici a skočiť do vody. Vraciame sa späť, okolo šiestej večer sme doma. Najskôr sa dáme do poriadku a do civilu a znova ideme do starého miesta na večeru. Tu sa stretneme z ostatnými členmi tímu a neskôr aj spoločne odchádzame do našich apartmánov.    

7.deň (2.jún, piatok)

Svätý Jur – Vnútrozemie – Karlobag

Dnešok venujeme prieskumu vnútrozemia. Skupina Šaňo-Peťo-

Vlado vyráža južným smerom a po 10 km (o 8:50) robí prvú zástavku v mestečku Sveti Juraj, kde si na ľudoprázdnom nábreží v bistro Riva dávame kávu. Kúsok za „Svätým Jurom“ odbočíme doľava a „šplháme“ sa do kopca. Sledujeme, ako sa prímorské

 rastliny menia na horské a potom na vnútrozemské. Je to naozaj fascinujúce. Riadne kľukatou cestou prechádzame cez dedinku Biljevine (460 m nad morom) a pokračujeme ďalej smerom na Krasno Polje (výška 714 m nad morom). Cesta je niekedy pomerne úzka alebo v rekonštrukcii ale zvládame to.

Ďalší bod – mesto Gospic (960 m nad morom), odkiaľ rovnako kľukatou cestou schádzame dolu k moru, ku Karlobagu. Občas sa

zastavíme a vychutnávame pekné výhľady na more. Do Karlobagu prichádzame o 12:30, čiže čas na obedňajšiu prestávku. Ale najskôr – kúpanie, veď more... Chlapi sa prezliekajú do plaviek priamo na parkovisku pri prímorskej promenáde. Ale nikomu to zjavne nevadí.

Obed máme v pizzerii Šušanj. Pizzu nechávame na inokedy a dávame si grilované chobotničky, mušle, skrátka všetko, čo má lokálne more k dispozícii. Po výdatnom obede nás čaká cesta späť (viac ako 60 km). Cestujeme pozdĺž pobrežia, správa sú skaly, zľava – more. Okolo štvrtej sme doma a konečne ideme opáčiť miestnu pláž. Je to asi 20 minút pešo od nášho ubytovania, ale musíme zísť dolu po dlhých a strmých schodoch, čo nám určite prospeje po celodennom sedení. Odmenou nám je krásne, takmer romantické zákutie a studená voda.

Večer pred siedmou znova odkráčame do mesta povedať mu „zbohom“ – samozrejme, až po večeri...

8.deň (3.jún, sobota)

Odchod – Rozlúčka s Chorvátskom – Balatonské hody

Naše jadranské dobrodružstvo sa pomaly chýli ku koncu a je čas ísť domov! Výdatné raňajky sú samozrejmosťou, lebo čaká nás 380 km. Balíme sa, lúčime sa s pánom domácim a okolo deviatej vyrážame čo najkratšou cestou na diaľnicu. Naša cesta na Záhreb je prakticky prázdna, ale opačným smerom vidíme aj kolóny prichádzajúcich dovolenkárov. Avšak cestovanie diaľničným úsekom je nezáživné a preto to tu nemusím nejako rozpisovať. Dôležité je, že pred treťou hodinou sme dorazili bez strát do mestečka  Balatonszárszó na Balatone.

Perfektný Pole Position Beach Hotel (vďaka Marekovi😊), samozrejme, hneď pri vode. Ubytujeme sa, preskúmame najbližšie okolie a podľa odporúčania recepčného ideme si pochutnať na povestných maďarských špecialitách. Avšak nie je to až tak blízko od hotela a preto robí Jaro kyvadlovú dopravu. V každom prípade,  Anno Taverna stala za to – odporúčame. Pri platení však mal jeden z členom tímu problém a už mu hrozilo, že zostane tu umývať riady, ale nakoniec znalosť maďarčiny a ochota personálu urobili svoje.

Vrátime sa okolo šiestej a relaxujeme pri vode. Niektorí aj vo vode – ale pozor: hady!!! Napriek únave, večer patrí športu – nejaký významný futbalový zápas v telke.

9.deň (4.jún, nedeľa)

Home, sweet home

Dnes nás čaká posledný presun, do Nitry je to takmer 200 km a do Vinného 2x toľko. Šaňo odchádza skôr, ostatní si ešte vychutnávajú raňajky. Vyrážame na Székesfehérvar, niekde na pumpe sa lúčime s východnou vetvou a smerujeme do Komárna. Na hraniciach sa dohodneme, že si dáme obed niekde pred Nitrou. Ale skúsili sme 3 (tri) pocestné reštaurácie a všade plno! Domov, sladký domov...

Podľa starého monackého príslovia, každý koniec je vlastné ďalší začiatok a preto dovidenia v Rumunsku v 2018!!!