Úvod – príprava
Prvé návrhy padli v polovici októbra
2015, pôvodne sa počítalo s prechodom cez všetky tri pobaltské republiky
(Litva, Lotyšsko a Estónsko), ale vzhľadom na časové obmedzenia a iné
faktory bola trasa zoptimalizovaná...Finálny návrh bol hotový už v apríli
2016. Začiatkom mája mali sme zarezervované aj ubytovanie. Hlavné obavy boli z počasia
– podľa skúseností iných.
1.deň ( 4.jún, sobota)
Tri prvé motorky sa stretávajú o 8:00 na pumpe Slovnaft v Nitre, presne podľa plánu. Stretnutie so Saňom je plánované pri Trenčíne, takže ideme na Hlohovec a tam sa napojíme na diaľnicu. O 10:30 máme poslednú zástavku na Slovensku pri Čadci. O 11:11 prechádzame slovensko-poľskú hranicu cez prechod Skalité. Hneď za tabuľou „Polska“ nás ale čaká slovensko-poľská policajná hliadka. Šaňo robí nám nielen navigátora ale aj hovorcu – zisťujeme, že čakajú na „Nočných vlkov“ ale keďže sme trochu iný formát, tak len skontrolujú Šaňovi papiere a pustia nás dnu.
Pri parkovaní zisťujem, že mám zaseknutý ľavý bočný kufor. Ale vďaka inteligentnému riešeniu kufrov Hondy Deauville sa do ľavého kufra dostanem aj cez pravý. Chce to len dlhú ruku. Hotel nás potešil nielen perfektným ubytovaním, parkovaním pre motorky ale aj jedlom a pitím! Samozrejme, že chceme vidieť aj samotné mesto. Využívame taxíky a okolo 20:00 sme v centre. Tu zažijeme prekvapenie – nemôžeme si nikde sadnúť na pivo ani na kolu, pretože všetky podniky zatvárajú o deviatej!
Dnes sme urobili cca. 500 km
a zajtra musíme to zopakovať.
2.deň (5.jún, nedeľa)
Každý deň platí pravidlo 8/9:
o ôsmej raňajky a o deviatej odchod. Vieme, že dnes nás čaká
najdlhší a najnudnejší úsek – 515 km podľa itineráru. Ideme okolo Varšavy
a nejakým spôsobom sa dostaneme do mesta, čo nebol náš plán. Počas
prestávok sa opaľujeme na slnku (ešte nevieme, ako nám bude to teplo chýbať...).
Ideme pozdĺž diaľničných úsekov vo výstavbe, čiže často brzdíme, spomaľujeme a
prechádzame do dočasných jazdných pruhov. Musím povedať, že kamióny (a nielen
kamióny) nás „púšťajú“, ak majú možnosť, čo je prijemné prekvapenie
v porovnaní so Slovenskom. Cestou nás predbehla väčšia skupina čopristov –
evidentne tí, ktorých včera čakali na hranici policajti! Okolo 14:00 máme
obedňajšiu prestávku na pumpe a potom pokračujeme.
Pred 18:00 sme dorazili do Marijampolé.
Máme za sebou 515 km! Navigácia nás navedie k rodinným domčekom, ktoré sú
buď rozostavané alebo už rozpadnuté. Nakoniec nájdeme „našu“ nehnuteľnosť
(ktorá na fotkách v bookingnu vypadala krajšie) a jej majiteľov,
ktorí nás už nečakali a celý dom majú obsadený. Avšak majú alternatívne
bývanie, do ktorého sa presúvame. Nie je to pravý luxus ale pre motorkárov musí
stačiť. Na večeru ideme do centra. Inak, je to siedme najväčšie mesto Litvy, má
skoro 50000 obyvateľov a šesť mostov!!! Napriek tomu mesto ako keby bolo
vyľudnené, aj reštaurácia, ktorú sme našli, je prázdna. Ale majú tam vodku
Lietoviška a pivo Švituris a iné fajnové pokrmy. Vrátime sa na
ubytko, kde sa zoznámime so spolubývajúcim z Kirgizska (pracuje v Litve).
Ten nám popisuje krásy jeho vlasti a netradičné spôsoby zberu konope...
3.deň (6.jún, pondelok)
Ráno vstávame ako vždy, o 8:00.
Obloha je zatiahnutá. Okolo deviatej odchádzame a hľadáme vhodné miesto na
raňajky. Nájdeme pumpu, kde nakŕmime seba a naše stroje.
Medzi tým sa vyčasuje, svieti slnko a je pomerne
teplo. Cesta je prakticky stále rovná, sem tam nejaká zákruta (na kruhovom
objazde), na
druhej strane – môžeme obdivovať početné jazierka pozdĺž trasy. Prvá plánovaná
zastávka, okolo 11:00 – známy zámok Trakai pri Vilniuse.
Samotný zámok je na
ostrove uprostred jazera a je spojený s brehom mostom. Fúka vietor a je
chladno, dokonca ani občasné slnko to nezachraňuje a preto časť tímu
zostáva v kaviarni a tí zvedavejšie idú k zámku a dostanú sa
až na nádvorie. Na prehliadku nemáme čas. Prehliadnime si radšej početné stánky
so suvenírmi a okolo 12:00 pokračujeme ďalej. Už o 13:00 parkujeme v centre
Vilniusu, okolo Vilniuskej katedrály.
Dohodneme sa, že odchod bude o dve hodiny
a ideme si pozrieť okolie a dať si obed. Šaňo a Peťo majú na
sebe reflexné vesty a tak ich nejaká japonská turistka pomýli s policajtmi
a chce po nich nejaké informácie. Po obede si ešte prezrieme
pamätihodnosti a odchádzame do mesta s ťažko vysloviteľným názvom
Šiauliai. Dorazíme tam okolo 18:00 a už nás víta posádka sejfty karu –
Dadka a Jaro a spolu s nimi aj Eva. Nasleduje ubytovanie a večera
na hoteli, počas ktorej vyhodnotíme dnešných 334 km.
4.deň (7.jún, utorok)
Pred 9:00 podľa plánu opúšťame
Šiauliai a smerujeme do Rigy. Cestou sa ale zastavíme pri povestnej Hore
krížov. Je to len kúsok od mesta (asi 10-15 minút). Počasie je pekne, slnko ale
nechávame na sebe bundy. Je tu
pomerne veľa návštevníkov a krížov. Aj my sme osadili ďalšie.
Presúvame sa na obed do Rigy. Okolo
11:30 už sme tu, ale asi polhodinu blúdime mestom, niekoľko krát prejdeme cez
rieku Daugava (Dvina), kým nechytíme správny smer. Premávka je tu veľmi hustá. Nakoniec
parkujeme niekde v centre, pri Rižskej technickej univerzite, ale obsluha
parkoviska nám naznačuje, že tu parkovať nemôžeme, a hneď na to pohotovo
volá nejakého chlapíka, ktorý nás za mierny poplatok prepašuje niekam do dvorov
za budovou univerzity. Dokonca je taký milý, že nám ukáže cestu do downtownu
a odporučí tradičné reštaurácie. V jednej z nich si dávame obed
a ideme na prehliadku starého mesta. Stará časť má peknú architektúru a veľa
zakutí. Túlame sa tu asi do druhej.
Šaňo navrhuje (keďže máme „malo“
km) urobiť malý výlet smerom na sever od Rigy, avšak zatiahnutá obloha
a občasné kvapky nás tak vyľakajú, že radšej ideme do Jurmaly, kde máme
ubytovanie. Bez problémov nájdeme naše dočasné bývanie (okolo 16:00), kde
strávime dve ďalšie noci.
Poschodový penzión sa nachádza hneď pri vode (ale nie
je to more), v peknom zelenom prostredí. Vybalíme sa a ideme na pláž!
Konečne vidíme more, povestné baltické duny a piesok (ten som mal
v motorke aj ďalší rok). Síce sme pri mori ale severnom... Takže
v plážovom bare sedíme zabalení v dekách. Stačí chodiť kus chleba
hore a rutia sa na teba divoké čajky!!! Nakoniec zisťujeme, že stačí
zodvihnúť hore ruku, aby ťa atakovali tieto krvilačné beštie. Večer popíjame pri
penzióne a kachličkujeme. Dnes máme rekord - 168 km, čo je najkratší úsek
z celého tripu.
5.deň (8.jún,
streda)
Ráno o ôsmej si dávame bohaté
raňajky, ktoré nám pán domáci servíruje vonku pod prístreškom. Je slnečné
počasie, ktoré väčšina motorkárov využíva na opaľovanie, prípadne na iné druhy
relaxu.
Ale Šaňo a ja plánujeme výlet
do okolia. Ideme na sever od Rigy, k národnému parku Gauja, cez ktorý
tečie rovnomenná rieka. V meste Sigulda stojíme pred športovým komplexom s bobovou
dráhou. Pokračujeme ďalej a pri parku sa
len zastavíme, urobíme pár fotiek a smerujeme k pobrežiu, k Saulkrasti. Tu zaparkujeme a o pár
metrov sme pri mori, kde chvíľu oddychujeme a počúvame šum vĺn a škrekot
čajok.
Keďže je už 14:00, dávame si obed
a štartujeme späť k Jurmale. Rozhodneme sa preskúmať Jurmalu a prejdeme
ešte pár km ďalej od nášho ubytovania. Pravdupovediac, nebolo to veľmi záživné,
ale stretli sme nejakého miestneho diskutéra, ktorý nám začal popisovať politickú a ekonomickú situáciu v Lotyšsku...
Cestou „domov“ sa zastavujeme na nákup v obchode (máme naplánované BBQ),
kde stretneme ďalších členov tímu. Keď vyjdeme von, padnú prvé kvapky a za
chvíľu je to riadny lejak. Z opekania
nakoniec nič nebolo, zjedli sme neopečené klobásy, dali si pivo a išli spať,
dúfajúc, že sa zajtra počasie umúdri...
6.deň (9.jún,
štvrtok)
Sme šiesty deň na cestách, čiže
máme za sebou polovicu tripu. Ráno znovu svieti slnko, ale stále chladno. Okolo
deviatej opúšťame Jurmalu a smerujeme na Kolku, ideme pozdĺž pobrežia, cez dedinky, často
vidíme stánky s rybou, sem tam máme zastávky s pekným výhľadom, kde robíme
fotky.
Okolo 11:00 sme na mieste. Kolka – najsevernejší cíp Lotyšska, sú tu pieskové
duny, more, piesok. Odteraz už smerujeme len na juh...
Cestou máme obed
(Ventspils) – pizza, nezáživné mesto. O 15:00 máme zastávku na pobreží,
pri mestečku Jurkalne. Je tu pekný výhľad na more. Po dlhšej prestávke
pokračujeme do mesta Liepaia.
Ubytovanie máme niekde na samote pri mori, musíme
ho hľadať, navigácia ponúka viac
možností, ale nakoniec pred 17:00 sme tam! Máme k dispozícii dva štýlové domčeky,
dokonca aj motorky dávame pod prístrešok. Hneď vybehneme na pláž a potom sa
vraciame na večeru z vlastných zásob. Dokonca máme aj improvizovaný gril,
ako náhradu na neúspešné BBQ v Jurmale. Posilnení, znovu ideme na pláž. Zapaľujeme
vatru, niektorí odvážlivci idú do vody... Sledujeme západ slnka a ideme spať.
Dnes sme prešli 323 km.
7.deň
(10.jún, piatok)
Ráno je pochmúrne, sem tam padajú
kvapky, ale musíme pokračovať. Absolvujeme posledné km pozdĺž pobrežia a v
Litve, pri Klajpede smerujeme do vnútrozemia. Okolo 12:00 máme obed v pocestnej
reštaurácii a vychádzame do riadneho dažďa.
Rýchlo sa navliekame do
kombinéz a pokračujeme v daždi až do Kaunasu. Po drobných problémoch
s navigáciou v meste a v daždi úspešne dorazíme do hotela
na okraji mesta. Ja som sa skoro stratil ale Jaro má zachránil. V hoteli je svadba, takže
reštaurácia je uzatvorená. Niektorí idú do mesta na prieskum. Dnes to bolo 343
km.
8.deň (11.jún,
sobota)
Raňajky si dávame v hoteli a v kombinézach
(pre istotu, keďže je stále zamračené) vyrážame do Poľska (Lomža). Dnes máme
len 270 km a tak, podľa predbežnej dohody, ideme navštíviť aj Woflschanze –
miesto, kde bol v 1944 spáchaný atentát na Vodcu. Parkujeme pred vchodom
do areálu (okolo 12:30), kupujeme lístky a platíme sprievodcu, ktorý nám v poľštine
a angličtine popisuje jednotlivé objekty a celú históriu bunkrov. O 14:00
opúšťame Wolfschanze (inak, nie je to Vlčí brloh, ale správne Vlčí šanec).
Neviem, o koľkej sme dorazili
do Lomži – nemám fotky... Ale viem, že sa v hoteli chystala svadba, hudba
vyhrávala do polnoci. Ešte si pamätám, že sme rozhodli ísť niekam do mesta na
pivo/večeru a prešli sme skoro celé mesto ale nič sme nenašli. Nakoniec
sme si sadli do nejakého nádejne vyzerajúceho podniku a čakali čo sa bude
diať. Čašník na nás kukal ale sa vôbec nejako nečinil. Nakoniec sme ho museli
osloviť a zistili sme už nevaria (bolo 21:00, presne ako v Kielce) a že
už môžeme len piť... Veľké sklamanieL. Tak sme
museli odísť. Cestou sme našli nejaký obchod, kde urobili nákup a s tým
všetkým potom sedeli u niekoho na izbe. Takto skončil tento deň po 262 km
jazdenia.
9.deň (12.jún,
nedeľa)
Po raňajkách sa lúčime s Evou, Dadkou, Jarom a ich
sejty karom, ktorí už idú rovno domov.
Cieľom dnešného presunu je už nám známy
hotelík v Kielce. Ideme trochu inou trasou ako sme šli pred týždňom, ale
takisto nie je tento presun veľmi zaujímavý. Spravili sme okolo 320 km a okolo
16:00 sme už boli v Kielce, kde sme si to poriadne roztočili (heslo –
kachličky a krémbrulé).
10.deň (13.jún,
pondelok)
Opúšťame hotel 365 a ideme na
Slovenskou s plánovanou zastávkou v Krakove. Do mesta vchádzame okolo
11:00. Zase máme potvrdené, že centrum väčších miest je nepriateľom veľkých
skupín motorkárov. Najskôr sa moceme v úzkych uličkách a jednosmerkách,
kým nenájdeme „parkovisko“: jednoducho musíme zatiahnuť stroje na chodník, lebo
inak sa to nedá. Osloví nás chlapík, žijúci v činžiaku, pri ktorom
parkujeme. Tvrdí, že tu môžeme parkovať a navyše nám dáva mapky
a prospekty Krakova. Spoločne ideme na Rynek Glowny, kde si dávame kávu-pivo
a potom máme rozchod. Dôjdeme pri zámok Wawel, ale prehliadku si
vynechávame. Vrátime sa späť pri motorky a v parčíku cez cestu
jednoducho ľahneme na trávu a oddychujeme. Nakoniec o 14:30
štartujeme a pokúšame sa dostať sa preč z mesta, čo nie je také
jednoduché: nejakú dobu sa musíme predierať kolónami áut.
O pol
šiestej vidíme tatranské vrchy z poľskej strany a obloha je
zamračená. O chvíľu sme na Slovensku! Vidieť to aj podľa kvality asfaltu. V penzióne
v Ždiari sme o 18:00. Len čo sme zaparkovali, začalo pršať. Tu si
dávame večeru. Máme za sebou 240 km.
11.deň (14.jún,
utorok)
Posledný deň nášho baltického
tripu. Počasie sa vylepšilo, svieti slnko. Lúčime sa s východnou vetvou (Marek
+ Vlaďa + Valer) a ešte chvíľu ideme spolu, kým (ja + Šaňo + Peťo a Laco
s Katkou) neodbočíme na tatranskú magistrálu. Vo Vysokých Tatrách sa stavíme
na jednu kávu a už potom ideme posledných 270 km do
Nitry, resp. do Krakovian.
Tu sú všetky fotky.
Vyborne Vladimir, vdaka ...
OdpovedaťOdstrániť