Baltic Motobike Tour 2016

Úvod – príprava

Prvé návrhy padli v polovici októbra 2015, pôvodne sa počítalo s prechodom cez všetky tri pobaltské republiky (Litva, Lotyšsko a Estónsko), ale vzhľadom na časové obmedzenia a iné faktory bola trasa zoptimalizovaná...Finálny návrh bol hotový už v apríli 2016. Začiatkom mája mali sme zarezervované aj ubytovanie. Hlavné obavy boli z počasia – podľa skúseností iných.

1.deň ( 4.jún, sobota)

Tri prvé motorky sa stretávajú o 8:00 na pumpe Slovnaft v Nitre, presne podľa plánu. Stretnutie so Saňom je plánované pri Trenčíne, takže ideme na Hlohovec a tam sa napojíme na diaľnicu. O 10:30 máme poslednú zástavku na Slovensku pri Čadci. O 11:11 prechádzame slovensko-poľskú hranicu cez prechod Skalité. Hneď za tabuľou „Polska“ nás ale čaká slovensko-poľská policajná hliadka. Šaňo robí nám nielen navigátora ale aj hovorcu – zisťujeme, že čakajú na „Nočných vlkov“ ale keďže sme trochu iný formát, tak len skontrolujú Šaňovi papiere a pustia nás dnu.

Prekvapí nás diaľnica so semaformi, ideme v režime brzda – plyn. Okolo 12:00 máme prestávku na obed a pokračujeme ďalej. V ceste máme aj Osvienčim a preto sa okolo 14:00 zastavíme aj tam. Na riadnu prehliadku nemáme čas, len si prečítame informácie, dáme si kávu a pokračujeme. Okolo 18:00 sme na mieste – štýlový hotel-drevenica v mestečku Kielce, kde nás úž čakajú Marek s Vľadou a Valér.

Pri parkovaní zisťujem, že mám zaseknutý ľavý bočný kufor. Ale vďaka inteligentnému riešeniu kufrov Hondy Deauville sa do ľavého kufra dostanem aj cez pravý. Chce to len dlhú ruku. Hotel nás potešil nielen perfektným ubytovaním, parkovaním pre motorky ale aj jedlom a pitím! Samozrejme, že chceme vidieť aj samotné mesto. Využívame taxíky a okolo 20:00 sme v centre. Tu zažijeme prekvapenie – nemôžeme si nikde sadnúť na pivo ani na kolu, pretože všetky podniky zatvárajú o deviatej!

Dnes sme urobili cca. 500 km a zajtra musíme to zopakovať.

2.deň (5.jún, nedeľa)

Každý deň platí pravidlo 8/9: o ôsmej raňajky a o deviatej odchod. Vieme, že dnes nás čaká najdlhší a najnudnejší úsek – 515 km podľa itineráru. Ideme okolo Varšavy a nejakým spôsobom sa dostaneme do mesta, čo nebol náš plán. Počas prestávok sa opaľujeme na slnku (ešte nevieme, ako nám bude to teplo chýbať...).

Ideme pozdĺž diaľničných úsekov vo výstavbe, čiže často brzdíme, spomaľujeme a prechádzame do dočasných jazdných pruhov. Musím povedať, že kamióny (a nielen kamióny) nás „púšťajú“, ak majú možnosť, čo je prijemné prekvapenie v porovnaní so Slovenskom. Cestou nás predbehla väčšia skupina čopristov – evidentne tí, ktorých včera čakali na hranici policajti! Okolo 14:00 máme obedňajšiu prestávku na pumpe a potom pokračujeme.

Pred 18:00 sme dorazili do Marijampolé. Máme za sebou 515 km! Navigácia nás navedie k rodinným domčekom, ktoré sú buď rozostavané alebo už rozpadnuté. Nakoniec nájdeme „našu“ nehnuteľnosť (ktorá na fotkách v bookingnu vypadala krajšie) a jej majiteľov, ktorí nás už nečakali a celý dom majú obsadený. Avšak majú alternatívne bývanie, do ktorého sa presúvame. Nie je to pravý luxus ale pre motorkárov musí stačiť. Na večeru ideme do centra. Inak, je to siedme najväčšie mesto Litvy, má skoro 50000 obyvateľov a šesť mostov!!! Napriek tomu mesto ako keby bolo vyľudnené, aj reštaurácia, ktorú sme našli, je prázdna. Ale majú tam vodku Lietoviška a pivo Švituris a iné fajnové pokrmy. Vrátime sa na ubytko, kde sa zoznámime so spolubývajúcim z Kirgizska (pracuje v Litve). Ten nám popisuje krásy jeho vlasti a netradičné spôsoby zberu konope...    

3.deň (6.jún, pondelok)

Ráno vstávame ako vždy, o 8:00. Obloha je zatiahnutá. Okolo deviatej odchádzame a hľadáme vhodné miesto na raňajky. Nájdeme pumpu, kde nakŕmime seba a naše stroje.

Medzi tým sa vyčasuje, svieti slnko a je pomerne teplo. Cesta je prakticky stále rovná, sem tam nejaká zákruta (na kruhovom objazde), na druhej strane – môžeme obdivovať početné jazierka pozdĺž trasy. Prvá plánovaná zastávka, okolo 11:00 – známy zámok Trakai pri Vilniuse.

Samotný zámok je na ostrove uprostred jazera a je spojený s brehom mostom. Fúka vietor a je chladno, dokonca ani občasné slnko to nezachraňuje a preto časť tímu zostáva v kaviarni a tí zvedavejšie idú k zámku a dostanú sa až na nádvorie. Na prehliadku nemáme čas. Prehliadnime si radšej početné stánky so suvenírmi a okolo 12:00 pokračujeme ďalej. Už o 13:00 parkujeme v centre Vilniusu, okolo Vilniuskej katedrály.

Dohodneme sa, že odchod bude o dve hodiny a ideme si pozrieť okolie a dať si obed. Šaňo a Peťo majú na sebe reflexné vesty a tak ich nejaká japonská turistka pomýli s policajtmi a chce po nich nejaké informácie. Po obede si ešte prezrieme pamätihodnosti a odchádzame do mesta s ťažko vysloviteľným názvom Šiauliai. Dorazíme tam okolo 18:00 a už nás víta posádka sejfty karu – Dadka a Jaro a spolu s nimi aj Eva. Nasleduje ubytovanie a večera na hoteli, počas ktorej vyhodnotíme dnešných 334 km.

4.deň (7.jún, utorok)

Pred 9:00 podľa plánu opúšťame Šiauliai a smerujeme do Rigy. Cestou sa ale zastavíme pri povestnej Hore krížov. Je to len kúsok od mesta (asi 10-15 minút). Počasie je pekne, slnko ale nechávame na sebe bundy. Je tu pomerne veľa návštevníkov a krížov. Aj my sme osadili ďalšie.

Presúvame sa na obed do Rigy. Okolo 11:30 už sme tu, ale asi polhodinu blúdime mestom, niekoľko krát prejdeme cez rieku Daugava (Dvina), kým nechytíme správny smer. Premávka je tu veľmi hustá. Nakoniec parkujeme niekde v centre, pri Rižskej technickej univerzite, ale obsluha parkoviska nám naznačuje, že tu parkovať nemôžeme, a hneď na to pohotovo volá nejakého chlapíka, ktorý nás za mierny poplatok prepašuje niekam do dvorov za budovou univerzity. Dokonca je taký milý, že nám ukáže cestu do downtownu a odporučí tradičné reštaurácie. V jednej z nich si dávame obed a ideme na prehliadku starého mesta. Stará časť má peknú architektúru a veľa zakutí. Túlame sa tu asi do druhej.

Šaňo navrhuje (keďže máme „malo“ km) urobiť malý výlet smerom na sever od Rigy, avšak zatiahnutá obloha a občasné kvapky nás tak vyľakajú, že radšej ideme do Jurmaly, kde máme ubytovanie. Bez problémov nájdeme naše dočasné bývanie (okolo 16:00), kde strávime dve ďalšie noci.

Poschodový penzión sa nachádza hneď pri vode (ale nie je to more), v peknom zelenom prostredí. Vybalíme sa a ideme na pláž! Konečne vidíme more, povestné baltické duny a piesok (ten som mal v motorke aj ďalší rok). Síce sme pri mori ale severnom... Takže v plážovom bare sedíme zabalení v dekách. Stačí chodiť kus chleba hore a rutia sa na teba divoké čajky!!! Nakoniec zisťujeme, že stačí zodvihnúť hore ruku, aby ťa atakovali tieto krvilačné beštie. Večer popíjame pri penzióne a kachličkujeme. Dnes máme rekord - 168 km, čo je najkratší úsek z celého tripu.

5.deň (8.jún, streda)

Ráno o ôsmej si dávame bohaté raňajky, ktoré nám pán domáci servíruje vonku pod prístreškom. Je slnečné počasie, ktoré väčšina motorkárov využíva na opaľovanie, prípadne na iné druhy relaxu.  

Ale Šaňo a ja plánujeme výlet do okolia. Ideme na sever od Rigy, k národnému parku Gauja, cez ktorý tečie rovnomenná rieka. V meste Sigulda stojíme pred športovým komplexom s bobovou dráhou.  Pokračujeme ďalej a pri parku sa len zastavíme, urobíme pár fotiek a smerujeme k pobrežiu,  k Saulkrasti. Tu zaparkujeme a o pár metrov sme pri mori, kde chvíľu oddychujeme a počúvame šum vĺn a škrekot čajok.  

Keďže je už 14:00, dávame si obed a štartujeme späť k Jurmale. Rozhodneme sa preskúmať Jurmalu a prejdeme ešte pár km ďalej od nášho ubytovania. Pravdupovediac, nebolo to veľmi záživné, ale stretli sme nejakého miestneho diskutéra, ktorý nám začal popisovať  politickú a ekonomickú situáciu v Lotyšsku... Cestou „domov“ sa zastavujeme na nákup v obchode (máme naplánované BBQ), kde stretneme ďalších členov tímu. Keď vyjdeme von, padnú prvé kvapky a za chvíľu je to riadny lejak.  Z opekania nakoniec nič nebolo, zjedli sme neopečené klobásy, dali si pivo a išli spať, dúfajúc, že sa zajtra počasie umúdri...

6.deň (9.jún, štvrtok)

Sme šiesty deň na cestách, čiže máme za sebou polovicu tripu. Ráno znovu svieti slnko, ale stále chladno. Okolo deviatej opúšťame Jurmalu a smerujeme na Kolku,  ideme pozdĺž pobrežia, cez dedinky, často vidíme stánky s rybou, sem tam máme zastávky s pekným výhľadom, kde robíme fotky.

Okolo 11:00 sme na mieste. Kolka – najsevernejší cíp Lotyšska, sú tu pieskové duny, more, piesok. Odteraz už smerujeme len na juh...

Cestou máme obed (Ventspils) – pizza, nezáživné mesto. O 15:00 máme zastávku na pobreží, pri mestečku Jurkalne. Je tu pekný výhľad na more. Po dlhšej prestávke pokračujeme do mesta Liepaia.

Ubytovanie máme niekde na samote pri mori, musíme ho  hľadať, navigácia ponúka viac možností, ale nakoniec pred 17:00 sme tam! Máme k dispozícii dva štýlové domčeky, dokonca aj motorky dávame pod prístrešok. Hneď vybehneme na pláž a potom sa vraciame na večeru z vlastných zásob. Dokonca máme aj improvizovaný gril, ako náhradu na neúspešné BBQ v Jurmale. Posilnení, znovu ideme na pláž. Zapaľujeme vatru, niektorí odvážlivci idú do vody... Sledujeme západ slnka a ideme spať. Dnes sme prešli 323 km.

7.deň (10.jún, piatok)

Ráno je pochmúrne, sem tam padajú kvapky, ale musíme pokračovať. Absolvujeme posledné km pozdĺž pobrežia a v Litve, pri Klajpede smerujeme do vnútrozemia. Okolo 12:00 máme obed v pocestnej reštaurácii a vychádzame do riadneho dažďa.

Rýchlo sa navliekame do kombinéz a pokračujeme v daždi až do Kaunasu. Po drobných problémoch s navigáciou v meste a v daždi úspešne dorazíme do hotela na okraji mesta. Ja som sa skoro stratil ale Jaro má zachránil. V hoteli je svadba, takže reštaurácia je uzatvorená. Niektorí idú do mesta na prieskum. Dnes to bolo 343 km.

8.deň (11.jún, sobota)

Raňajky si dávame v hoteli a v kombinézach (pre istotu, keďže je stále zamračené) vyrážame do Poľska (Lomža). Dnes máme len 270 km a tak, podľa predbežnej dohody, ideme navštíviť aj Woflschanze – miesto, kde bol v 1944 spáchaný atentát na Vodcu. Parkujeme pred vchodom do areálu (okolo 12:30), kupujeme lístky a platíme sprievodcu, ktorý nám v poľštine a angličtine popisuje jednotlivé objekty a celú históriu bunkrov. O 14:00 opúšťame Wolfschanze (inak, nie je to Vlčí brloh, ale správne Vlčí šanec).

 Neviem, o koľkej sme dorazili do Lomži – nemám fotky... Ale viem, že sa v hoteli chystala svadba, hudba vyhrávala do polnoci. Ešte si pamätám, že sme rozhodli ísť niekam do mesta na pivo/večeru a prešli sme skoro celé mesto ale nič sme nenašli. Nakoniec sme si sadli do nejakého nádejne vyzerajúceho podniku a čakali čo sa bude diať. Čašník na nás kukal ale sa vôbec nejako nečinil. Nakoniec sme ho museli osloviť a zistili sme už nevaria (bolo 21:00, presne ako v Kielce) a že už môžeme len piť... Veľké sklamanieL. Tak sme museli odísť. Cestou sme našli nejaký obchod, kde urobili nákup a s tým všetkým potom sedeli u niekoho na izbe. Takto skončil tento deň po 262 km jazdenia.

9.deň (12.jún, nedeľa)

Po raňajkách sa  lúčime s Evou, Dadkou, Jarom a ich sejty karom, ktorí už idú rovno domov.

Cieľom dnešného presunu je už nám známy hotelík v Kielce. Ideme trochu inou trasou ako sme šli pred týždňom, ale takisto nie je tento presun veľmi zaujímavý. Spravili sme okolo 320 km a okolo 16:00 sme už boli v Kielce, kde sme si to poriadne roztočili (heslo – kachličky a krémbrulé).

10.deň (13.jún, pondelok)

Opúšťame hotel 365 a ideme na Slovenskou s plánovanou zastávkou v Krakove. Do mesta vchádzame okolo 11:00. Zase máme potvrdené, že centrum väčších miest je nepriateľom veľkých skupín motorkárov. Najskôr sa moceme v úzkych uličkách a jednosmerkách, kým nenájdeme „parkovisko“: jednoducho musíme zatiahnuť stroje na chodník, lebo inak sa to nedá. Osloví nás chlapík, žijúci v činžiaku, pri ktorom parkujeme. Tvrdí, že tu môžeme parkovať a navyše nám dáva mapky a prospekty Krakova. Spoločne ideme na Rynek Glowny, kde si dávame kávu-pivo a potom máme rozchod. Dôjdeme pri zámok Wawel, ale prehliadku si vynechávame. Vrátime sa späť pri motorky a v parčíku cez cestu jednoducho ľahneme na trávu a oddychujeme. Nakoniec o 14:30 štartujeme a pokúšame sa dostať sa preč z mesta, čo nie je také jednoduché: nejakú dobu sa musíme predierať kolónami áut.

 

O pol šiestej vidíme tatranské vrchy z poľskej strany a obloha je zamračená. O chvíľu sme na Slovensku! Vidieť to aj podľa kvality asfaltu. V penzióne v Ždiari sme o 18:00. Len čo sme zaparkovali, začalo pršať. Tu si dávame večeru. Máme za sebou 240 km.

11.deň (14.jún, utorok)

Posledný deň nášho baltického tripu. Počasie sa vylepšilo, svieti slnko. Lúčime sa s východnou vetvou (Marek + Vlaďa + Valer) a ešte chvíľu ideme spolu, kým (ja + Šaňo + Peťo a Laco s Katkou) neodbočíme na tatranskú magistrálu. Vo Vysokých Tatrách sa stavíme na jednu kávu a už potom ideme posledných 270 km do Nitry, resp. do Krakovian.

Tu sú všetky fotky.