GangIng: GangIng Transylvania Tour 2018

Príprava

Píše sa 9.január 2018 a Marek posiela prvú písomnú informáciu GangIng Balkan Tour...

Po dvoch dňoch diskusií sa črtá celkom zaujímavá trasa:
1.deň: Nitra - Vinné: 380 km
2.deň: Vinné - Kluž: 357 km
3.deň: Kluž- Turda - Sighisoara - Bran Caslte: 294 km
4.deň: Bran Castle - Transfagarasan - Bukurešť: 309 km
5.deň: Voľno - Bukurešť
6.deň: Bukurešť - Mamaia Beach Constanta: 230 km
7.deň: Voľno - Mamaia Beach
8.deň: Mamaia Beach - Craiova: 461 km
9.deň: Craiova - Cazanele dunarii: 160 km (pre záujemcov výlet na vodopády Casacad Bigar + 108 km)
10.deň: Cazanele dunarii - Transapline (Novaci, Sebes) - 280 km
11.deň: Sebes - Kluž -Vinná: 477 km
12.deň: (Západná vetva) Vinne - Nitra: 380 km

Tu je prvý podrobný itinerár. A tu je final.

15.01.2018 Marek objednal prvé ubytko - Bran (RO)

4.4.2018 Marek posiela finálny itinerár! A inkasuje za ubytovanie! To znamená, že najdôležitejšia časť prípravy je za nami a to vďaka Marekovi!!! Takto vypadá mapka:

24.4.2018 Informácie o diaľničných poplatkoch v Maďarsku vrátane možnosti zaplatenia online nájdete tu. Zároveň sem dávam link na článok o diaľničných poplatkoch v Európe v roku 2018 - týmto máme potvrdené, že motorkári v Rumunsku za diaľnice neplatia:).

Plány "západnej" vetvy
Diskutovali sme, ako sa dostaneme do Kluža - nakoniec meníme pôvodný plán a navrhujeme štart vo štvrtok, 31.05., s tým, že budeme mať medzizástavku v meste Hatvan, čo znamená "šesťdesiat", lebo sa nachádza presne 60 km od centra Budapešti. 1.06. plánujeme prejsť cez Hortobagyi Nemzeti Park a cez mesto Hortobágy známe svojimi palacinkami. Tu je upravená trasa na dva dni.

17.5.2018 Jirka Janíček dal nám užitočné rady do života motorkára v Rumunsku, za čo mu ďakujeme:

"No ahojte,

Je to už skoro dva roky, veľa sa určite zmenilo k lepšiemu, ale v podstate:

Na pumpách pri hlavných cestách nemajú problém s VISA, maestro a mastercardami. Odporúčam kombináciu VISA+maestro alebo Mastercard. Pumpy sú dosť časté a kvalitné.BA98 a vyššie som však našiel asi dvakrát za celú cestu.

Okolo hlavných ciest sú motoresty a reštiky v rozumnej kvalite(niekedy prekvapujúco lepšie ako u nás) a ceny primerané(asi ako u nás)a dá sa platiť kartami dosť často, ubytovanie je skoro všade a je ho dosť – hľadali sme vždy k večeru na blind a nemali sme problém, ubytovatelia berú často aj eurá, niektorí dokonca len eurá od zahraničných hostí(cena cca 10-20 eur za noc/osobu) aj s raňajkami, podľa lokality. Ludia sú nesmierne milí, vďační a pohostinní. Až som sa čudoval.

Skoro všade okolo hlavných ťahov predávajú všakovaké cetky počínaje drevenýma výrobkam, chlastom, syrmi ,ovocím a zaleninou apod.

Ja som menil peniaze v Turde. Čím viac k hranici , tým nevýhodnejší kurz. Chcel som isť do banky, ale už bolo neskoro, tak som sa opýtal v krčme na námestí, kde teraz zoženiem ich bubáky – no a do piatich minút pristál pred krčmou vekslák a zamenil mi v oficiálnom kurze(mal som bobky či tie peniaze sú pravé lebo bol rýchly ako šlak – ale boli J).Ale zmenární je pri cestách ako maku(aspoň pri hranici).

Pokiaľ budete mať čas odporúčam Salinu Turdu – solná baňa, Wielička je sícee dlhá a má krásne kaplnky apod. toto je však taká diera do zeme, že sa tam zmestí aj ruské kolo, minigolf, hospoda a jazero s člnkami.

„Drakula hrad“ v Brane – síce tam bol Tepeš asi raz za život a hrad je taký detský,jeho oficiálne sídlo pri Cetatea Poenari je cca tisícku schodov nad cestou,.V Sighisoare je pekná veža a drakulov rodný dom aj s múzeom.

Pri ceste cez transalpinu a transfagaraš bacha na stáda ovcí, ktoré sa Vám môžu zjaviť za najbližšou zákrutou J úplne nečakane. A ludia stanujú taktiež všade kade tade.

Nepremok nutný. Na hranici si ešte stále hrajú na vjazd/výjazd z EU, chvílu to trvá, ale motorkári nemali problémy.

Hlavné ťahy sú kvalitné, dobre značené, transalpina je funglovka cca 3 roky nová, transfagaraš pred dvomi rokmi bol časť okolo jazera dosť biedny ale zvyšok pohoda.

To je asi tak všetko čo ma napadá

Neviem či som Vám pomohol J, dúfam, že aspoň niečo bude na prospech.

Užite si to aspoň tak ako my, nezapadnite na Fagarašu do snehu..

Želám Vám krásny výlet bez nehody a nepohody (_:_)..

Hoja a na zdravie

Ako cestovali:

Denne davky:

1)LV-Oradea cca 400 km
2)Oradea - turda(solna bana) – Sebes cca 350 km
3)Sebes – transalpina – Bran 370 km
4)Bran- Brasov – Sighisoara – Targu Mures cca 200km
5)Targu Mures – Dej – Satu Mare 300 km
6)Satu Mare – Miskolc 210 km
7)Miskolc – Zemplínska šírava 150 km(alebo Vysoke tatry (230 km)
8) Z. Šírava(Vys. Tatry) – domov 320 (230) km

A tu ešte niektoré zaujímavé linky, napr. transalpina, rumunsko1, rumunsko2, rumunsko3, rumunsko4.

23.5.2018 Marek vybavil aj trička, tu sú názorné ukážky:

29.5.2018 Zhrnutie cesty

0.deň: Krakovany/Nitra/Levice* - Hatvan (HU)
1.deň: Hatvan/Vinné** - Kluž
2.deň: Kluž - Bran
3.deň: Bran - Bukurešť
4.deň: Bukurešť - Constanta, Mamaia Beach
5.deň: Constanta, Mamaia Beach
6.deň: Constanta, Mamaia Beach
7.deň: Constanta, Mamaia Beach - Craiova
8.deň: Craiova - Cazanella Dunarii
9.deň: Cazanella Dunarii - Vintu De Jos
10.deň: Vintu De Jos - Slovensko

* - pre "západnú" vetvu, ** - pre "východnú" vetvu

"Naostro"

0.deň, 31.máj, štvrtok
Dnes začíname plniť naše plány a sny. "Západná" skupina sa stretáva postupne v NR a LV (po náročnom pracovnom dni) a o 18:00 vyráža smerom na Šahy. Úsek síce krátky (270 až 140 km - podľa toho, kto odkiaľ štartoval) ale cesta je zaujímavá.

Okolo 20:00 sme na mieste - Hatvan. Ubytujeme sa, rýchlo sa prezlečieme a ideme hľadať niečo pod zub. Ale predtým dáme si na cestu panáka, keďže jeden z výpravy má dnes oslavu.

Ideme po meste a chceme sa opýtať, kde sa dá najesť. A natrafíme na Rusa... Už sme dvaja:). Nakoniec nachádzame prázdnu reštiku, kde si dávame tradičné maďarské špeciality: halaszle, perkelty a Šaňo si dal aj niečo s kohutími hrebienkami. Samozrejme oslavujeme ďalej, a dokonca máme ďalší dôvod - Šaňo je dedko!!!

Reštauráciu (Korona sa volá) zatvárajú a presúvame sa späť do hotela (vlastne motela 60). Cestou skúšame si niečo kúpiť na raňajky vo večierke, len nemáme forinty a karty neberú. Chvíľu hľadáme bankomat, aj pred nim maturujeme ale už máme potrebné "líry" a sme solventní. Ešte sedíme na terase hotela a okolo polnoci ideme spať.

1.deň, 1.jún, piatok, Hatvan – Kluž, 400 km

Včera mi spadol mobil, ale ešte bol funkčný, mohol som aj fotiť – len malá prasklina na displeji. Avšak ráno, keď som si ho vybral z vrecka, prasklina už bola po celej dĺžke skla a prístroj nereagoval na dotyk... Dokumentovanie cesty bolo ohrozené, ale Katka mala služobný mobil, ktorý mi slúžil ďalších skoro 3000 km, až na slabú baterku.

Ráno sa balíme, odovzdávame kľúče a ideme mimo diaľnicu smerom na východ. Cestou, na odporúčanie Laca, stavíme sa v národnom parku Hortobágy, po ktorom sú pomenované aj známe maďarské palacinky. Počasie je stále výborné – slnko a nad 30 stupňov.

Neskôr, ešte v Maďarsku, pred hranicami, si dávame obed, kávu a poobedňajší relax na trávičke. Dnešná celková trasa meria okolo 400 km. Hranice prechádzame bez problémov.

Ešte za svetla nájdeme hotel, kde na nás už čakajú „vychodniari“. Motorky parkujeme v podzemnej garáži a ideme do hotelovej záhrady na pivo. Šaňo má pre každého prekvapenie – darčeky pre riadnych motorkárov a ich partnerky. Po niekoľkých pivách (na každého) taxíkmi sa presúvame do centra mesta. V meste sú prípravy na nejakú slávnosť – pódium, stánky a pod. Nachádzame reštauráciu s talianskym nádychom, kde si konečne môžeme spoločne navečerať.

Po večeri ideme späť na námestie, kde už vidíme a počujeme koncert na ľudovú nôtu.

2.deň, 2.jún, sobota, Kluž – Bran, 300 km

Poznámka: keďže píšem tieto poznámky po viac ako polroku od udalosti a využívam hlavne fotky, tak tento deň je tak trochu zmätočný – fotil som s Katkiným mobil a na začiatku som nenastavil čas/dátum a fotky potom boli „rozhádzané“, takže som musel lúštiť, kedy a čo sa stalo...

Ráno po raňajkách vyrážame do dobrého počasia (veríme, že nás nesklame) na viac ako 300 km cestu smerom na Bran – Drakulov hrad.

Po nejakých 20 km máme prvú plánovanú zástavku Salina Turda, čo je vlastne soľná baňa pri mestečku Turda – „povinná“ rumunská atrakcia. Vonku sú teploty nad 30 stupňov, ale vnútri je prijemná klíma. Marek s Vlaďou si doprajú aj veslovanie v podzemnom jazierku.

Štartujeme a berieme smer na Bran. Dohodneme sa, že cestou sa stavíme na niekde na obed. Niekde sa mi podarilo odtrhnúť od skupiny (bude sa to ešte viac krát opakovať, ale vždy skončí dobre) a nejakú dobu som šiel sám.
Počasie sa medzi tým menilo, pribudli mraky a začalo kvapkať. Vchádzam do mesta Sighişoara a hneď na začiatku zbadám našu skupinu v reštaurácii – prišiel som práve včas, lebo o chvíľu sa spustil skutočný lejak. Podľa všetkého, sme prebudili mocného rumunského boha Metalesku Blesku... Kým prší, dáme si obed.

Potom sa presúvame do centra mesta, kde sa týči stredoveký hrad, jedným z majiteľov ktorého bol Vlad III alias Dracula. Svedčí o tom aj pamätná tabuľa na jednom z domov: V rokoch 1431 – 1435 tu býval a napichoval na koly Vlad Dracula...

Časť skupinky ide na hrad (fotky, suveníry a pekné výhľady), zvyšok zotrvá pri káve plus objednali sme si niečo, čo vypadá ako pizza s tvarohom, ale je to chutné aj keď pomerne veľa.

Nakoniec sa všetci spojíme a odchádzame preč. V Bran prichádzame ešte za svetla, ubytujeme sa a ideme na večeru (čašnici sú z nás trochu vykoľajení, ale nakoniec všetko dopadne ok).

3.deň, 3.jún, nedeľa, Bran – Bukurešť

Po prebudení hneď skontrolujeme, či neprší. Síce je zamračené ale je bez zrážok. Naraňajkujeme sa a presúvame sa ... pár metrov k tzv. Draculovmu hradu. Skutočnosť je ale taká, že hrad nikdy Draculovi nepatril, ale obchodom okolo neho to nevadí, sú tu desiatky stánkov s drakulovinami. Na obhliadku nejdeme (strata času a financií), len urobíme niekoľko fotiek, kupujeme suveníry a ideme späť k motorkám.

Dnes nás čaká Bukurešť, ale predtým ešte prechod cez Transfagarasan (celkom skoro 370 km). Ale čo človek mieni, to počasie mení. Len čo vyjdeme mimo Bran, začína pršať. Pri ceste sa prezliekame do nepremokov a ideme v daždi.

Avšak o chvíľu robíme rýchlu poradu – štyri motorky sa rozhodli vynechať horský prechod vzhľadom na počasie a idú rovno na Bukurešť (zhruba 180 km) ale Peťo a Šaňo nevzdajú sa. Lúčime sa a ideme každý svojou cestou. Pokračujem so skupinou „skracovačov“. V každom prípade, aj my musíme isť cez horu. Pri Brašove vidíme názov mesta veľkými písmenami niekde na kopcoch – niečo ako Holywood. Horskú cestu absolvujeme za vytrvalého dažďa a v kolóne. Je zaujímavé vidieť aj hornaté Rumunsko – veľký rozdiel oproti predchádzajúcej rovine, niečo ako Tatry. Prechádzame cez horské rekreačné strediská, na druhej strane kopca tankujeme a ideme ďalej.

Onedlho vychádzame na rýchlostnú komunikáciu, počasie sa už umúdrilo a preto na ďalšej pumpe si dávame dolu nepremoky. Čím ďalej, tým viac áut na ceste – blížime sa k Bukurešti. Podľa navigácie musíme prejsť cez mesto, čo je trochu stresujúce vzhľadom na štýl šoférovania. Nakoniec okolo 13:00 úspešne nájdeme hotel ale na ubytovanie musíme počkať. Ja dostanem 3-miestny apartmán.

V bare si dáme pivo (Silva) a taxíkom sa presúvame do centra, teda najskôr k palácu Čaušeska.

Odtiaľ ideme pešo – počasie je výborné. Nájdeme niečo ako starú časť a hľadáme nejakú reštauráciu. Marek si dal nejakú špecialitu, ktorú potom musel vrátiť – nesplnila jeho očakávania, aj napriek tomu, že čašník ho presviedčal, je pre Rumunov je to lahôdka. Marek sa nakoniec uspokojí s burgrom.

Kým je svetlo, motáme sa po centru a fotíme. Potom riešime odvoz späť, ale nie je to snadno – taxikári si pýtajú oveľa väčšiu čiastku ako pri ceste do mesta. Nakoniec zisťujeme, že musíme volať na dispečing tých taxikárov, ktorí nás sem dopravili. Marek nás zase zachraňuje... V hoteli sa stretávame so Šaňom a Peťom. Prvá Peťova reakcia bola: „Chlapi, to je smrť“. Zisťujeme, že cestu cez Transfagarasan museli zrušiť a zvoliť alternatívu. Ale hlavne, že sme spolu.

4.deň, 4.jún, pondelok, Bukurešť – Constanta (Mamaia), 248 km

Odchádzame za pekného počasia o 8:00 s modlitbou „nech nás minie hnev Metalesku Blesku“.

Úspešne sa vymotáme z mesta a ešte nejaký úsek ideme v kolóne. Nakoniec ideme cez malebné rumunské dedinky. Obyvatelia (nielen deti ale aj dospelí) nás vítajú. Vodiči oproti idúcich vozidiel blikajú – najskôr sme mysleli, že upozorňujú na políciu, ale asi tiež nás takto pozdravovali. Stojíme na jednej pumpe, kde zisťujeme, že Valér stratil evidenčné číslo... No, momentálne nič nenarobíme a musíme pokračovať.

Po ceste často prebiehame konské povozy, vidíme koní aj pri domoch. Smerom na východ (teda na pobrežie) vidíme mraky – Metalesku Blesku... Zrážkam sa nám nepodarilo vyhnúť a pozvoľne vchádzame do dažďa (ale ešte predtým si naťahujeme nepremoky).

Bližšie k moru poriadne leje, ja už nevidím nič, len červené svetlá motoriek a áut pred sebou – znovu sa vlečieme v kolóne, voda sa dostáva aj do čižiem. Okolo 13:00 odbočujeme na pumpu natankovať a hlavne prečkať najväčší lejak. Šaňo niekde zase schytal defekt (keďže ide pred nami) – minulý rok mal ho aj v Chorvátsku. Opravuje ho na pumpe, kde chvíľu stojíme a prečkávame.

Potom pokračujeme. Prší s premenlivou intenzitou a tak, mokrí, prechádzame cez Dunaj, ideme okolo atómky Crnavoda a o 14:00 sme v Mamai. Ešte chvíľu trvá, kým nájdeme ubytovanie a už sme konečne „doma“!

Teraz už len jedno želanie: vyschnúť! Nie, máme ešte jedno – najesť sa... alebo zapiť si úspech? Všetko sa nám podarilo v priebehu pár hodín.

Medzitým prestáva pršať, ideme aj na pláž – len pár metrov od nás, a všade okolo beží výstavba hotelov, apartmánov a reštaurácií (stavbári začínajú okolo siedmej, bude to náš budíček v priebehu niekoľkých dní).

5.deň, 5.jún, utorok, RELAX

Dnes sa nikam nejde, užívame si pri bazéne. Počasie je výborne, ale, aj keď sme pri mori, voda je studená, takže bazén to isti. Miestna strava je chutná, nehovorím o víne – to je výborné.

6.deň, 6.jún, streda, Mamaia – delta Dunaja – späť

Šaňo navrhuje výlet k delte Dunaja (na sever od nás), pridávam sa k nemu – treba využiť počasie a že sme tu. Cestou sa stavíme v rumunskom skanzene.

Asi tu nie je veľa návštevníkov, podľa toho, ako sa tvarí obsluha. Nakukneme do domčekov, vyfotíme sa a ideme ďalej. Okolo 12:00 nájdeme nejaký rezort, ktorý vypadá pomerne pyšne, dokonca má aj bazén. Avšak čašník je dosť mizerný – robí zmätky s objednávkami a evidentne nerozumie anglicky.

Po obede chvíľu relaxujeme a potom pokračujeme na sever. Samotná delta je rozsiahle územie s bohatou flórou a faunou (vidíme hlavne vtáctvo – na to nie sme odborníci, ale je to pekné). Prakticky po tej istej ceste smerujeme späť. Ešte sa zastavíme pri ceste a od cigánov kupujeme melóny. Okolo 15:00 sme späť.

Eva dnes vyrába „náhradné“ evidenčné číslo pre Valéra, snáď ho nezastavia...

Večer ideme navštíviť Konstancu. Parkujeme v nejakej podzemnej garáži a ideme pešky na nábrežie. Tu si vyhľadáme reštauráciu a relaxujeme pri dobrom jedle.

Domov sa vraciame už po tme – taký bol plán.

7.deň, 7.jún, štvrtok, Mamaia – Craiova, 513 km

Ráno sa idem rozlúčiť s morom.

Dnes máme prejsť 513 km, ale cesta nemala by byť zložitá – späť na Bukurešť a ďalej na západ. Prvá polovica cesty bola pohodová.

Až potom sme narazili na obchvat okolo Bukurešti... Asi hodinu sme prakticky prestáli v kolóne a to pri teplotách nad 35 stupňov. Nakoniec Šaňo sa rozhodol – neposlúchame navigáciu a ideme vlastnou cestou, hádam niekam prídeme. Obedujeme v malom mestečku v klasickej pocestnej kantíne, ale jedlo je chutné a obsluha šikovná. A tak okolo 18:00 sme na hoteli v Craiova.

Museli sme riešiť problém s parkovaním (napriek tomu, že v popise hotela bolo uvedené aj parkovisko, ale v skutočnosti vlastné parkovisko nemali) a tak sme urobili pár okružných ciest okolo hotela, kým nakoniec všetci našli nejaké miesto. Po ubytovaní presúvame sa na večeru do centra. Zhodou okolností, je tu dnes nejaký sviatok – na hlavnej ulici sú stánky s jedlom, nápojmi a občerstvením.

Samozrejme, nemôžeme takú príležitosť vynechať a vychutnávame si.

8.deň, 8.jún, piatok, Craiova – Dubova

Pôvodne plánovaná trasa na dnes má len 165 km a tak Šaňo navrhuje malú úpravu, ktorou sa celková dĺžka viac ako zdvojnásobí. Podľa nového plánu by sme mali navštíviť vodopády Bigar, potom cez kopce zísť dolu k Dunaju a tak prísť do Dubovej z opačnej strany.

Takže vyrážame a o cca 70 km sme pri Dunaji. Tu je Dunaj „trochu“ iný ako v Bratislave – na opačnej strane, v Srbsku, vidíme skaly a rieka je tu pomerne široká. Prechádzame okolo priehrady Železné vráta: impozantná stavba. Potom otočíme na sever a ideme do hôr.

K vodopádom Casacad Bigar sme dorazili okolo 12:30. Samotné vodopády na nás veľký dojem neurobili. Vynahradili sme si to obedom v ich blízkosti. Teploty sú stále vysoké. Ďalej už cestujeme kľukatými cestami s početnými zákrutami. Na niektorých úsekoch fúkal pomerne silný vietor (možno od Dunaja). Už keď sme boli v doline, v jednom mestečku Šaňa zastavili policajti – pokuta za rýchlosť. Inak, musím povedať, že cez obce tu chodia všetci minimálne 60-kou, aj keď povolená rýchlosť je 50 km/h. Pokračujeme pozdĺž Dunaja a obdivujeme jej mohutný tok.

Po cca 400 km sme konečne v Dubovej, kde sa stretávame s ostatnými.

9.deň, 9.jún, sobota, Dubova – Vintu De Jos

Na dnes máme o niečo viac ako 300 km – síce nie je až tak veľa, ale trasa zahŕňa aj prechod Transalpinou. Opúšťame penzión o 8:00 a tesne pred 12:00 sa nachádzame na začiatku lákadla všetkých motorkárov.

Teplota okolo 30 stupňov. Ideme perfektnou cestou s početnými zákrutami. Občas sa zastavíme, aby sme urobili fotky, prípadne kúpili nejaké suveníry alebo len kvôli výhľadom. Napríklad rumunský vysokohorský oštiepok alebo nálepky na motorku. Cesta stále ide vyššie a vyššie, doslova až do oblakov, lebo vchádzame do hmly a teplota vzduchu je okolo 2 stupňov... Najvyšší bod cesty má 2145 m nad morom.

Dolu nájdeme niečo ako sálaš, kde si dáme obed. Počas obedu počujeme hromy – Metalesku Blesku sa nám pripomína.

Pokračujeme ďalej a o chvíľu začne pršať. Ide sa do nepremokov. Prechádzame cez úsek cesty, ktorý je úplne pod vodou, ani nevieme, čo je pod hladinou, ale sa opatrne presúvame. Na chvíľu pootvorím prilbu a v tom okamihu mi do nej vrazí celý vodopád spôsobený oproti idúcim autom. Podľa všetkého padali ak krúpy – vidíme na krajnici sneh. Ale hlavné prekvapenie je pred nami. Najskôr vidíme veľké kamene uprostred cesty, ktoré obchádzame.

Potom vidíme ako cez cestu tečie potok vody – zdoláme aj to. Ale nakoniec sa zastavíme pri takmer neprejazdnej ceste zaplavenej blatom a kameňmi. Dve motorky prejdú a čakajú. Valér ale má smolu – motorka padne do vody. Rýchlo ju zodvihneme a vytlačíme na bezpečné miesto. Pohneme sa ďalej a znovu to isté – blato a voda. Ale na druhej strane už vidíme nakladač, ktorý začal čistiť cestu. A stále prší. Prejdeme ešte asi päť takých úsekov, kým sa konečne podarí dostať von z lesa a vyjsť na klasickú cestu.

O 17:30 sme na hotelovom parkovisku, kde nás riadi nejaký ochrankár – v hoteli je svadba, musíme zaparkovať maximálne kompaktne. Vybaľujeme sa, Valér vypúšťa z tašiek vodu...

Čaká nás ale luxusné ubytovanie a právo prvej noci s nevestou alebo s ženíchom, podľa preferencií – tak to v Rumunsku chodí.

10.deň, 10.jún, nedeľa, Vintu de Jos - domov

Náš posledný deň, ktorý má viac ako 700 km. Keďže nám na západ to trvá o niečo dlhšie, ako „východniarom“, odchádzame skôr, okolo siedmej. Ráno je pomerne chladno ale obloha je čistá a to je dôležité. Cesta späť pôjde hlavne po diaľniciam, predsa len je to veľa kilometrov. Avšak rumunský diaľničný úsek (A1) má po cca 60 km svižnej jazdy prerušenie a my musíme pokračovať vedľajšími cestami – tu sa mi podarilo odtrhnúť od Šaňa, Peťa a Laca s Katkou, moja navigácia ma nasmerovala na iný úsek. Už neviem, kde som všade bol, ale nakoniec som zbadal smer Arad a vedel som, že je dobré... Všetci sme sa úspešne stretli na prvej maďarskej pumpe – asi 60 km od rumunských hraníc, kde som konečne kúpil diaľničnú známku. Mohlo by sa zdať, že našim dobrodružstvám je koniec, ale Laco sa postaral o rozruch. Niekde na budapeštianskom obchvate mu začal striekať benzín z poškodenej hadičky a tak Laco s Katkou sa odviezli domov ako veľkí páni s motorkou na odťahovke.